Page 953
ਤਿਸੁ ਪਾਖੰਡੀ ਜਰਾ ਨ ਮਰਣਾ ॥
tis paakhandee jaraa na marnaa.
ਬੋਲੈ ਚਰਪਟੁ ਸਤਿ ਸਰੂਪੁ ॥
bolai charpat sat saroop.
ਪਰਮ ਤੰਤ ਮਹਿ ਰੇਖ ਨ ਰੂਪੁ ॥੫॥
param tant meh raykh na roop. ||5||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਸੋ ਬੈਰਾਗੀ ਜਿ ਉਲਟੇ ਬ੍ਰਹਮੁ ॥
so bairaagee je ultay barahm.
ਗਗਨ ਮੰਡਲ ਮਹਿ ਰੋਪੈ ਥੰਮੁ ॥
gagan mandal meh ropai thamm.
ਅਹਿਨਿਸਿ ਅੰਤਰਿ ਰਹੈ ਧਿਆਨਿ ॥
ahinis antar rahai Dhi-aan.
ਤੇ ਬੈਰਾਗੀ ਸਤ ਸਮਾਨਿ ॥
tay bairaagee sat samaan.
ਬੋਲੈ ਭਰਥਰਿ ਸਤਿ ਸਰੂਪੁ ॥
bolai bharthar sat saroop.
ਪਰਮ ਤੰਤ ਮਹਿ ਰੇਖ ਨ ਰੂਪੁ ॥੬॥
param tant meh raykh na roop. ||6||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਕਿਉ ਮਰੈ ਮੰਦਾ ਕਿਉ ਜੀਵੈ ਜੁਗਤਿ ॥
ki-o marai mandaa ki-o jeevai jugat.
ਕੰਨ ਪੜਾਇ ਕਿਆ ਖਾਜੈ ਭੁਗਤਿ ॥
kann parhaa-ay ki-aa khaajai bhugat.
ਆਸਤਿ ਨਾਸਤਿ ਏਕੋ ਨਾਉ ॥
aasat naasat ayko naa-o.
ਕਉਣੁ ਸੁ ਅਖਰੁ ਜਿਤੁ ਰਹੈ ਹਿਆਉ ॥
ka-un so akhar jit rahai hi-aa-o.
ਧੂਪ ਛਾਵ ਜੇ ਸਮ ਕਰਿ ਸਹੈ ॥
Dhoop chhaav jay sam kar sahai.
ਤਾ ਨਾਨਕੁ ਆਖੈ ਗੁਰੁ ਕੋ ਕਹੈ ॥
taa naanak aakhai gur ko kahai.
ਛਿਅ ਵਰਤਾਰੇ ਵਰਤਹਿ ਪੂਤ ॥
chhi-a vartaaray varteh poot.
ਨਾ ਸੰਸਾਰੀ ਨਾ ਅਉਧੂਤ ॥
naa sansaaree naa a-uDhoot.
ਨਿਰੰਕਾਰਿ ਜੋ ਰਹੈ ਸਮਾਇ ॥
nirankaar jo rahai samaa-ay.
ਕਾਹੇ ਭੀਖਿਆ ਮੰਗਣਿ ਜਾਇ ॥੭॥
kaahay bheekhi-aa mangan jaa-ay. ||7||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਹਰਿ ਮੰਦਰੁ ਸੋਈ ਆਖੀਐ ਜਿਥਹੁ ਹਰਿ ਜਾਤਾ ॥
har mandar so-ee aakhee-ai jithahu har jaataa.
ਮਾਨਸ ਦੇਹ ਗੁਰ ਬਚਨੀ ਪਾਇਆ ਸਭੁ ਆਤਮ ਰਾਮੁ ਪਛਾਤਾ ॥
maanas dayh gur bachnee paa-i-aa sabh aatam raam pachhaataa.
ਬਾਹਰਿ ਮੂਲਿ ਨ ਖੋਜੀਐ ਘਰ ਮਾਹਿ ਬਿਧਾਤਾ ॥
baahar mool na khojee-ai ghar maahi biDhaataa.
ਮਨਮੁਖ ਹਰਿ ਮੰਦਰ ਕੀ ਸਾਰ ਨ ਜਾਣਨੀ ਤਿਨੀ ਜਨਮੁ ਗਵਾਤਾ ॥
manmukh har mandar kee saar na jaannee tinee janam gavaataa.
ਸਭ ਮਹਿ ਇਕੁ ਵਰਤਦਾ ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਪਾਇਆ ਜਾਈ ॥੧੨॥
sabh meh ik varatdaa gur sabdee paa-i-aa jaa-ee. ||12||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੩ ॥
salok mehlaa 3.
ਮੂਰਖੁ ਹੋਵੈ ਸੋ ਸੁਣੈ ਮੂਰਖ ਕਾ ਕਹਣਾ ॥
moorakh hovai so sunai moorakh kaa kahnaa.
ਮੂਰਖ ਕੇ ਕਿਆ ਲਖਣ ਹੈ ਕਿਆ ਮੂਰਖ ਕਾ ਕਰਣਾ ॥
moorakh kay ki-aa lakhan hai ki-aa moorakh kaa karnaa.
ਮੂਰਖੁ ਓਹੁ ਜਿ ਮੁਗਧੁ ਹੈ ਅਹੰਕਾਰੇ ਮਰਣਾ ॥
moorakh oh je mugaDh hai ahaNkaaray marnaa.
ਏਤੁ ਕਮਾਣੈ ਸਦਾ ਦੁਖੁ ਦੁਖ ਹੀ ਮਹਿ ਰਹਣਾ ॥
ayt kamaanai sadaa dukh dukh hee meh rahnaa.
ਅਤਿ ਪਿਆਰਾ ਪਵੈ ਖੂਹਿ ਕਿਹੁ ਸੰਜਮੁ ਕਰਣਾ ॥
at pi-aaraa pavai khoohi kihu sanjam karnaa.
ਗੁਰਮੁਖਿ ਹੋਇ ਸੁ ਕਰੇ ਵੀਚਾਰੁ ਓਸੁ ਅਲਿਪਤੋ ਰਹਣਾ ॥
gurmukh ho-ay so karay veechaar os alipato rahnaa.
ਹਰਿ ਨਾਮੁ ਜਪੈ ਆਪਿ ਉਧਰੈ ਓਸੁ ਪਿਛੈ ਡੁਬਦੇ ਭੀ ਤਰਣਾ ॥
har naam japai aap uDhrai os pichhai dubday bhee tarnaa.
ਨਾਨਕ ਜੋ ਤਿਸੁ ਭਾਵੈ ਸੋ ਕਰੇ ਜੋ ਦੇਇ ਸੁ ਸਹਣਾ ॥੧॥
naanak jo tis bhaavai so karay jo day-ay so sahnaa. ||1||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਨਾਨਕੁ ਆਖੈ ਰੇ ਮਨਾ ਸੁਣੀਐ ਸਿਖ ਸਹੀ ॥
naanak aakhai ray manaa sunee-ai sikh sahee.
ਲੇਖਾ ਰਬੁ ਮੰਗੇਸੀਆ ਬੈਠਾ ਕਢਿ ਵਹੀ ॥
laykhaa rab mangaysee-aa baithaa kadh vahee.
ਤਲਬਾ ਪਉਸਨਿ ਆਕੀਆ ਬਾਕੀ ਜਿਨਾ ਰਹੀ ॥
talbaa pa-usan aakee-aa baakee jinaa rahee.
ਅਜਰਾਈਲੁ ਫਰੇਸਤਾ ਹੋਸੀ ਆਇ ਤਈ ॥
ajraa-eel faraystaa hosee aa-ay ta-ee.
ਆਵਣੁ ਜਾਣੁ ਨ ਸੁਝਈ ਭੀੜੀ ਗਲੀ ਫਹੀ ॥
aavan jaan na sujh-ee bheerhee galee fahee.
ਕੂੜ ਨਿਖੁਟੇ ਨਾਨਕਾ ਓੜਕਿ ਸਚਿ ਰਹੀ ॥੨॥
koorh nikhutay naankaa orhak sach rahee. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਹਰਿ ਕਾ ਸਭੁ ਸਰੀਰੁ ਹੈ ਹਰਿ ਰਵਿ ਰਹਿਆ ਸਭੁ ਆਪੈ ॥
har kaa sabh sareer hai har rav rahi-aa sabh aapai.
ਹਰਿ ਕੀ ਕੀਮਤਿ ਨਾ ਪਵੈ ਕਿਛੁ ਕਹਣੁ ਨ ਜਾਪੈ ॥
har kee keemat naa pavai kichh kahan na jaapai.
ਗੁਰ ਪਰਸਾਦੀ ਸਾਲਾਹੀਐ ਹਰਿ ਭਗਤੀ ਰਾਪੈ ॥
gur parsaadee salaahee-ai har bhagtee raapai.
ਸਭੁ ਮਨੁ ਤਨੁ ਹਰਿਆ ਹੋਇਆ ਅਹੰਕਾਰੁ ਗਵਾਪੈ ॥
sabh man tan hari-aa ho-i-aa ahaNkaar gavaapai.
ਸਭੁ ਕਿਛੁ ਹਰਿ ਕਾ ਖੇਲੁ ਹੈ ਗੁਰਮੁਖਿ ਕਿਸੈ ਬੁਝਾਈ ॥੧੩॥
sabh kichh har kaa khayl hai gurmukh kisai bujhaa-ee. ||13||
ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਸਹੰਸਰ ਦਾਨ ਦੇ ਇੰਦ੍ਰੁ ਰੋਆਇਆ ॥
sahaNsar daan day indar ro-aa-i-aa.
ਪਰਸ ਰਾਮੁ ਰੋਵੈ ਘਰਿ ਆਇਆ ॥
paras raam rovai ghar aa-i-aa.
ਅਜੈ ਸੁ ਰੋਵੈ ਭੀਖਿਆ ਖਾਇ ॥
ajai so rovai bheekhi-aa khaa-ay.
ਐਸੀ ਦਰਗਹ ਮਿਲੈ ਸਜਾਇ ॥
aisee dargeh milai sajaa-ay.
ਰੋਵੈ ਰਾਮੁ ਨਿਕਾਲਾ ਭਇਆ ॥ ਸੀਤਾ ਲਖਮਣੁ ਵਿਛੁੜਿ ਗਇਆ ॥
rovai raam nikaalaa bha-i-aa. seetaa lakhman vichhurh ga-i-aa.