Page 1245
ਗੁਰ ਪਰਸਾਦੀ ਘਟਿ ਚਾਨਣਾ ਆਨ੍ਹ੍ਹੇਰੁ ਗਵਾਇਆ ॥
gur parsaadee ghat chaannaa aanHayr gavaa-i-aa.
ਲੋਹਾ ਪਾਰਸਿ ਭੇਟੀਐ ਕੰਚਨੁ ਹੋਇ ਆਇਆ ॥
lohaa paaras bhaytee-ai kanchan ho-ay aa-i-aa.
ਨਾਨਕ ਸਤਿਗੁਰਿ ਮਿਲਿਐ ਨਾਉ ਪਾਈਐ ਮਿਲਿ ਨਾਮੁ ਧਿਆਇਆ ॥
naanak satgur mili-ai naa-o paa-ee-ai mil naam Dhi-aa-i-aa.
ਜਿਨ੍ਹ੍ ਕੈ ਪੋਤੈ ਪੁੰਨੁ ਹੈ ਤਿਨ੍ਹ੍ਹੀ ਦਰਸਨੁ ਪਾਇਆ ॥੧੯॥
jinH kai potai punn hai tinHee darsan paa-i-aa. ||19||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਧ੍ਰਿਗੁ ਤਿਨਾ ਕਾ ਜੀਵਿਆ ਜਿ ਲਿਖਿ ਲਿਖਿ ਵੇਚਹਿ ਨਾਉ ॥
Dharig tinaa kaa jeevi-aa je likh likh vaycheh naa-o.
ਖੇਤੀ ਜਿਨ ਕੀ ਉਜੜੈ ਖਲਵਾੜੇ ਕਿਆ ਥਾਉ ॥
khaytee jin kee ujrhai khalvaarhay ki-aa thaa-o.
ਸਚੈ ਸਰਮੈ ਬਾਹਰੇ ਅਗੈ ਲਹਹਿ ਨ ਦਾਦਿ ॥
sachai sarmai baahray agai laheh na daad.
ਅਕਲਿ ਏਹ ਨ ਆਖੀਐ ਅਕਲਿ ਗਵਾਈਐ ਬਾਦਿ ॥
akal ayh na aakhee-ai akal gavaa-ee-ai baad.
ਅਕਲੀ ਸਾਹਿਬੁ ਸੇਵੀਐ ਅਕਲੀ ਪਾਈਐ ਮਾਨੁ ॥
aklee saahib sayvee-ai aklee paa-ee-ai maan.
ਅਕਲੀ ਪੜ੍ਹ੍ਹਿ ਕੈ ਬੁਝੀਐ ਅਕਲੀ ਕੀਚੈ ਦਾਨੁ ॥
aklee parhH kai bujhee-ai aklee keechai daan.
ਨਾਨਕੁ ਆਖੈ ਰਾਹੁ ਏਹੁ ਹੋਰਿ ਗਲਾਂ ਸੈਤਾਨੁ ॥੧॥
naanak aakhai raahu ayhu hor galaaN saitaan. ||1||
ਮਃ ੨ ॥
mehlaa 2.
ਜੈਸਾ ਕਰੈ ਕਹਾਵੈ ਤੈਸਾ ਐਸੀ ਬਨੀ ਜਰੂਰਤਿ ॥
jaisaa karai kahaavai taisaa aisee banee jaroorat.
ਹੋਵਹਿ ਲਿੰਙ ਝਿੰਙ ਨਹ ਹੋਵਹਿ ਐਸੀ ਕਹੀਐ ਸੂਰਤਿ ॥
hoveh liny jhiny nah hoveh aisee kahee-ai soorat.
ਜੋ ਓਸੁ ਇਛੇ ਸੋ ਫਲੁ ਪਾਏ ਤਾਂ ਨਾਨਕ ਕਹੀਐ ਮੂਰਤਿ ॥੨॥
jo os ichhay so fal paa-ay taaN naanak kahee-ai moorat. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਸਤਿਗੁਰੁ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਬਿਰਖੁ ਹੈ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਰਸਿ ਫਲਿਆ ॥
satgur amrit birakh hai amrit ras fali-aa.
ਜਿਸੁ ਪਰਾਪਤਿ ਸੋ ਲਹੈ ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਮਿਲਿਆ ॥
jis paraapat so lahai gur sabdee mili-aa.
ਸਤਿਗੁਰ ਕੈ ਭਾਣੈ ਜੋ ਚਲੈ ਹਰਿ ਸੇਤੀ ਰਲਿਆ ॥
satgur kai bhaanai jo chalai har saytee rali-aa.
ਜਮਕਾਲੁ ਜੋਹਿ ਨ ਸਕਈ ਘਟਿ ਚਾਨਣੁ ਬਲਿਆ ॥
jamkaal johi na sak-ee ghat chaanan bali-aa.
ਨਾਨਕ ਬਖਸਿ ਮਿਲਾਇਅਨੁ ਫਿਰਿ ਗਰਭਿ ਨ ਗਲਿਆ ॥੨੦॥
naanak bakhas milaa-i-an fir garabh na gali-aa. ||20||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਸਚੁ ਵਰਤੁ ਸੰਤੋਖੁ ਤੀਰਥੁ ਗਿਆਨੁ ਧਿਆਨੁ ਇਸਨਾਨੁ ॥
sach varat santokh tirath gi-aan Dhi-aan isnaan.
ਦਇਆ ਦੇਵਤਾ ਖਿਮਾ ਜਪਮਾਲੀ ਤੇ ਮਾਣਸ ਪਰਧਾਨ ॥
da-i-aa dayvtaa khimaa japmaalee tay maanas parDhaan.
ਜੁਗਤਿ ਧੋਤੀ ਸੁਰਤਿ ਚਉਕਾ ਤਿਲਕੁ ਕਰਣੀ ਹੋਇ ॥
jugat Dhotee surat cha-ukaa tilak karnee ho-ay.
ਭਾਉ ਭੋਜਨੁ ਨਾਨਕਾ ਵਿਰਲਾ ਤ ਕੋਈ ਕੋਇ ॥੧॥
bhaa-o bhojan naankaa virlaa ta ko-ee ko-ay. ||1||
ਮਹਲਾ ੩ ॥
mehlaa 3.
ਨਉਮੀ ਨੇਮੁ ਸਚੁ ਜੇ ਕਰੈ ॥
na-umee naym sach jay karai.
ਕਾਮ ਕ੍ਰੋਧੁ ਤ੍ਰਿਸਨਾ ਉਚਰੈ ॥
kaam kroDh tarisnaa uchrai.
ਦਸਮੀ ਦਸੇ ਦੁਆਰ ਜੇ ਠਾਕੈ ਏਕਾਦਸੀ ਏਕੁ ਕਰਿ ਜਾਣੈ ॥
dasmee dasay du-aar jay thaakai aykaadasee ayk kar jaanai.
ਦੁਆਦਸੀ ਪੰਚ ਵਸਗਤਿ ਕਰਿ ਰਾਖੈ ਤਉ ਨਾਨਕ ਮਨੁ ਮਾਨੈ ॥
du-aadasee panch vasgat kar raakhai ta-o naanak man maanai.
ਐਸਾ ਵਰਤੁ ਰਹੀਜੈ ਪਾਡੇ ਹੋਰ ਬਹੁਤੁ ਸਿਖ ਕਿਆ ਦੀਜੈ ॥੨॥
aisaa varat raheejai paaday hor bahut sikh ki-aa deejai. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਭੂਪਤਿ ਰਾਜੇ ਰੰਗ ਰਾਇ ਸੰਚਹਿ ਬਿਖੁ ਮਾਇਆ ॥
bhoopat raajay rang raa-ay saNcheh bikh maa-i-aa.
ਕਰਿ ਕਰਿ ਹੇਤੁ ਵਧਾਇਦੇ ਪਰ ਦਰਬੁ ਚੁਰਾਇਆ ॥
kar kar hayt vaDhaa-iday par darab churaa-i-aa.
ਪੁਤ੍ਰ ਕਲਤ੍ਰ ਨ ਵਿਸਹਹਿ ਬਹੁ ਪ੍ਰੀਤਿ ਲਗਾਇਆ ॥
putar kaltar na vishahi baho pareet lagaa-i-aa.
ਵੇਖਦਿਆ ਹੀ ਮਾਇਆ ਧੁਹਿ ਗਈ ਪਛੁਤਹਿ ਪਛੁਤਾਇਆ ॥
vaykh-di-aa hee maa-i-aa Dhuhi ga-ee pachhuteh pachhutaa-i-aa.
ਜਮ ਦਰਿ ਬਧੇ ਮਾਰੀਅਹਿ ਨਾਨਕ ਹਰਿ ਭਾਇਆ ॥੨੧॥
jam dar baDhay maaree-ah naanak har bhaa-i-aa. ||21||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਗਿਆਨ ਵਿਹੂਣਾ ਗਾਵੈ ਗੀਤ ॥
gi-aan vihoonaa gaavai geet.
ਭੁਖੇ ਮੁਲਾਂ ਘਰੇ ਮਸੀਤਿ ॥
bhukhay mulaaN gharay maseet.
ਮਖਟੂ ਹੋਇ ਕੈ ਕੰਨ ਪੜਾਏ ॥
makhtoo ho-ay kai kann parhaa-ay.
ਫਕਰੁ ਕਰੇ ਹੋਰੁ ਜਾਤਿ ਗਵਾਏ ॥
fakar karay hor jaat gavaa-ay.
ਗੁਰੁ ਪੀਰੁ ਸਦਾਏ ਮੰਗਣ ਜਾਇ ॥
gur peer sadaa-ay mangan jaa-ay.
ਤਾ ਕੈ ਮੂਲਿ ਨ ਲਗੀਐ ਪਾਇ ॥
taa kai mool na lagee-ai paa-ay.
ਘਾਲਿ ਖਾਇ ਕਿਛੁ ਹਥਹੁ ਦੇਇ ॥
ghaal khaa-ay kichh hathahu day-ay.
ਨਾਨਕ ਰਾਹੁ ਪਛਾਣਹਿ ਸੇਇ ॥੧॥
naanak raahu pachhaaneh say-ay. ||1||