Page 520
                    ਸਲੋਕ ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             salok mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪ੍ਰੇਮ ਪਟੋਲਾ ਤੈ ਸਹਿ ਦਿਤਾ ਢਕਣ ਕੂ ਪਤਿ ਮੇਰੀ ॥
                   
                    
                                             paraym patolaa tai seh ditaa dhakan koo pat mayree.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਦਾਨਾ ਬੀਨਾ ਸਾਈ ਮੈਡਾ ਨਾਨਕ ਸਾਰ ਨ ਜਾਣਾ ਤੇਰੀ ॥੧॥
                   
                    
                                             daanaa beenaa saa-ee maidaa naanak saar na jaanaa tayree. ||1||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤੈਡੈ ਸਿਮਰਣਿ ਹਭੁ ਕਿਛੁ ਲਧਮੁ ਬਿਖਮੁ ਨ ਡਿਠਮੁ ਕੋਈ ॥
                   
                    
                                             taidai simran habh kichh laDham bikham na ditham ko-ee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਜਿਸੁ ਪਤਿ ਰਖੈ ਸਚਾ ਸਾਹਿਬੁ ਨਾਨਕ ਮੇਟਿ ਨ ਸਕੈ ਕੋਈ ॥੨॥
                   
                    
                                             jis pat rakhai sachaa saahib naanak mayt na sakai ko-ee. ||2||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪਉੜੀ ॥
                   
                    
                                             pa-orhee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਹੋਵੈ ਸੁਖੁ ਘਣਾ ਦਯਿ ਧਿਆਇਐ ॥
                   
                    
                                             hovai sukh ghanaa da-yi Dhi-aa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਵੰਞੈ ਰੋਗਾ ਘਾਣਿ ਹਰਿ ਗੁਣ ਗਾਇਐ ॥
                   
                    
                                             vanjai rogaa ghaan har gun gaa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਅੰਦਰਿ ਵਰਤੈ ਠਾਢਿ ਪ੍ਰਭਿ ਚਿਤਿ ਆਇਐ ॥
                   
                    
                                             andar vartai thaadh parabh chit aa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪੂਰਨ ਹੋਵੈ ਆਸ ਨਾਇ ਮੰਨਿ ਵਸਾਇਐ ॥
                   
                    
                                             pooran hovai aas naa-ay man vasaa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਕੋਇ ਨ ਲਗੈ ਬਿਘਨੁ ਆਪੁ ਗਵਾਇਐ ॥
                   
                    
                                             ko-ay na lagai bighan aap gavaa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਗਿਆਨ ਪਦਾਰਥੁ ਮਤਿ ਗੁਰ ਤੇ ਪਾਇਐ ॥
                   
                    
                                             gi-aan padaarath mat gur tay paa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਿਨਿ ਪਾਏ ਸਭੇ ਥੋਕ ਜਿਸੁ ਆਪਿ ਦਿਵਾਇਐ ॥
                   
                    
                                             tin paa-ay sabhay thok jis aap divaa-i-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤੂੰ ਸਭਨਾ ਕਾ ਖਸਮੁ ਸਭ ਤੇਰੀ ਛਾਇਐ ॥੮॥
                   
                    
                                             tooN sabhnaa kaa khasam sabh tayree chhaa-i-ai. ||8||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਲੋਕ ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             salok mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਨਦੀ ਤਰੰਦੜੀ ਮੈਡਾ ਖੋਜੁ ਨ ਖੁੰਭੈ ਮੰਝਿ ਮੁਹਬਤਿ ਤੇਰੀ ॥
                   
                    
                                             nadee tarand-rhee maidaa khoj na khumbhai manjh muhabat tayree.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਉ ਸਹ ਚਰਣੀ ਮੈਡਾ ਹੀਅੜਾ ਸੀਤਮੁ ਹਰਿ ਨਾਨਕ ਤੁਲਹਾ ਬੇੜੀ ॥੧॥
                   
                    
                                             ta-o sah charnee maidaa hee-arhaa seetam har naanak tulhaa bayrhee. ||1||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਜਿਨ੍ਹ੍ਹਾ ਦਿਸੰਦੜਿਆ ਦੁਰਮਤਿ ਵੰਞੈ ਮਿਤ੍ਰ ਅਸਾਡੜੇ ਸੇਈ ॥
                   
                    
                                             jinHaa disand-rhi-aa durmat vanjai mitar asaadrhay say-ee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਹਉ ਢੂਢੇਦੀ ਜਗੁ ਸਬਾਇਆ ਜਨ ਨਾਨਕ ਵਿਰਲੇ ਕੇਈ ॥੨॥
                   
                    
                                             ha-o dhoodhaydee jag sabaa-i-aa jan naanak virlay kay-ee. ||2||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪਉੜੀ ॥
                   
                    
                                             pa-orhee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਆਵੈ ਸਾਹਿਬੁ ਚਿਤਿ ਤੇਰਿਆ ਭਗਤਾ ਡਿਠਿਆ ॥
                   
                    
                                             aavai saahib chit tayri-aa bhagtaa dithi-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਮਨ ਕੀ ਕਟੀਐ ਮੈਲੁ ਸਾਧਸੰਗਿ ਵੁਠਿਆ ॥
                   
                    
                                             man kee katee-ai mail saaDhsang vuthi-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਜਨਮ ਮਰਣ ਭਉ ਕਟੀਐ ਜਨ ਕਾ ਸਬਦੁ ਜਪਿ ॥
                   
                    
                                             janam maran bha-o katee-ai jan kaa sabad jap.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਬੰਧਨ ਖੋਲਨ੍ਹ੍ਹਿ ਸੰਤ ਦੂਤ ਸਭਿ ਜਾਹਿ ਛਪਿ ॥
                   
                    
                                             banDhan kholniH sant doot sabh jaahi chhap.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਿਸੁ ਸਿਉ ਲਾਇਨ੍ਹ੍ਹਿ ਰੰਗੁ ਜਿਸ ਦੀ ਸਭ ਧਾਰੀਆ ॥
                   
                    
                                             tis si-o laa-iniH rang jis dee sabh Dhaaree-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਊਚੀ ਹੂੰ ਊਚਾ ਥਾਨੁ ਅਗਮ ਅਪਾਰੀਆ ॥
                   
                    
                                             oochee hooN oochaa thaan agam aapaaree-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਰੈਣਿ ਦਿਨਸੁ ਕਰ ਜੋੜਿ ਸਾਸਿ ਸਾਸਿ ਧਿਆਈਐ ॥
                   
                    
                                             rain dinas kar jorh saas saas Dhi-aa-ee-ai.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਜਾ ਆਪੇ ਹੋਇ ਦਇਆਲੁ ਤਾਂ ਭਗਤ ਸੰਗੁ ਪਾਈਐ ॥੯॥
                   
                    
                                             jaa aapay ho-ay da-i-aal taaN bhagat sang paa-ee-ai. ||9||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਲੋਕ ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             salok mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਬਾਰਿ ਵਿਡਾਨੜੈ ਹੁੰਮਸ ਧੁੰਮਸ ਕੂਕਾ ਪਈਆ ਰਾਹੀ ॥
                   
                    
                                             baar vidaanrhai hummas Dhummas kookaa pa-ee-aa raahee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਉ ਸਹ ਸੇਤੀ ਲਗੜੀ ਡੋਰੀ ਨਾਨਕ ਅਨਦ ਸੇਤੀ ਬਨੁ ਗਾਹੀ ॥੧॥
                   
                    
                                             ta-o sah saytee lagrhee doree naanak anad saytee ban gaahee. ||1||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਚੀ ਬੈਸਕ ਤਿਨ੍ਹ੍ਹਾ ਸੰਗਿ ਜਿਨ ਸੰਗਿ ਜਪੀਐ ਨਾਉ ॥
                   
                    
                                             sachee baisak tinHaa sang jin sang japee-ai naa-o.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਿਨ੍ਹ੍ਹ ਸੰਗਿ ਸੰਗੁ ਨ ਕੀਚਈ ਨਾਨਕ ਜਿਨਾ ਆਪਣਾ ਸੁਆਉ ॥੨॥
                   
                    
                                             tinH sang sang na keech-ee naanak jinaa aapnaa su-aa-o. ||2||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪਉੜੀ ॥
                   
                    
                                             pa-orhee.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਾ ਵੇਲਾ ਪਰਵਾਣੁ ਜਿਤੁ ਸਤਿਗੁਰੁ ਭੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             saa vaylaa parvaan jit satgur bhayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਹੋਆ ਸਾਧੂ ਸੰਗੁ ਫਿਰਿ ਦੂਖ ਨ ਤੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             ho-aa saaDhoo sang fir dookh na tayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪਾਇਆ ਨਿਹਚਲੁ ਥਾਨੁ ਫਿਰਿ ਗਰਭਿ ਨ ਲੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             paa-i-aa nihchal thaan fir garabh na layti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਨਦਰੀ ਆਇਆ ਇਕੁ ਸਗਲ ਬ੍ਰਹਮੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             nadree aa-i-aa ik sagal barahmayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਤਤੁ ਗਿਆਨੁ ਲਾਇ ਧਿਆਨੁ ਦ੍ਰਿਸਟਿ ਸਮੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             tat gi-aan laa-ay Dhi-aan darisat samayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਭੋ ਜਪੀਐ ਜਾਪੁ ਜਿ ਮੁਖਹੁ ਬੋਲੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             sabho japee-ai jaap je mukhahu bolayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਹੁਕਮੇ ਬੁਝਿ ਨਿਹਾਲੁ ਸੁਖਿ ਸੁਖੇਟਿਆ ॥
                   
                    
                                             hukmay bujh nihaal sukh sukhayti-aa.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਪਰਖਿ ਖਜਾਨੈ ਪਾਏ ਸੇ ਬਹੁੜਿ ਨ ਖੋਟਿਆ ॥੧੦॥
                   
                    
                                             parakh khajaanai paa-ay say bahurh na khoti-aa. ||10||
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੫ ॥
                   
                    
                                             salok mehlaa 5.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਵਿਛੋਹੇ ਜੰਬੂਰ ਖਵੇ ਨ ਵੰਞਨਿ ਗਾਖੜੇ ॥
                   
                    
                                             vichhohay jamboor khavay na vanjan gaakh-rhay.
                        
                      
                                            
                    
                    
                
                                   
                    ਜੇ ਸੋ ਧਣੀ ਮਿਲੰਨਿ ਨਾਨਕ ਸੁਖ ਸੰਬੂਹ ਸਚੁ ॥੧॥
                   
                    
                                             jay so Dhanee milann naanak sukh sambooh sach. ||1||