Page 789
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਹਰਿ ਸਾਲਾਹੀ ਸਦਾ ਸਦਾ ਤਨੁ ਮਨੁ ਸਉਪਿ ਸਰੀਰੁ ॥
har saalaahee sadaa sadaa tan man sa-up sareer.
ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਸਚੁ ਪਾਇਆ ਸਚਾ ਗਹਿਰ ਗੰਭੀਰੁ ॥
gur sabdee sach paa-i-aa sachaa gahir gambheer.
ਮਨਿ ਤਨਿ ਹਿਰਦੈ ਰਵਿ ਰਹਿਆ ਹਰਿ ਹੀਰਾ ਹੀਰੁ ॥
man tan hirdai rav rahi-aa har heeraa heer.
ਜਨਮ ਮਰਣ ਕਾ ਦੁਖੁ ਗਇਆ ਫਿਰਿ ਪਵੈ ਨ ਫੀਰੁ ॥
janam maran kaa dukh ga-i-aa fir pavai na feer.
ਨਾਨਕ ਨਾਮੁ ਸਲਾਹਿ ਤੂ ਹਰਿ ਗੁਣੀ ਗਹੀਰੁ ॥੧੦॥
naanak naam salaahi too har gunee gaheer. ||10||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਨਾਨਕ ਇਹੁ ਤਨੁ ਜਾਲਿ ਜਿਨਿ ਜਲਿਐ ਨਾਮੁ ਵਿਸਾਰਿਆ ॥
naanak ih tan jaal jin jali-ai naam visaari-aa.
ਪਉਦੀ ਜਾਇ ਪਰਾਲਿ ਪਿਛੈ ਹਥੁ ਨ ਅੰਬੜੈ ਤਿਤੁ ਨਿਵੰਧੈ ਤਾਲਿ ॥੧॥
pa-udee jaa-ay paraal pichhai hath na ambrhai tit nivanDhai taal. ||1||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਨਾਨਕ ਮਨ ਕੇ ਕੰਮ ਫਿਟਿਆ ਗਣਤ ਨ ਆਵਹੀ ॥
naanak man kay kamm fiti-aa ganat na aavhee.
ਕਿਤੀ ਲਹਾ ਸਹੰਮ ਜਾ ਬਖਸੇ ਤਾ ਧਕਾ ਨਹੀ ॥੨॥
kitee lahaa sahamm jaa bakhsay taa Dhakaa nahee. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਸਚਾ ਅਮਰੁ ਚਲਾਇਓਨੁ ਕਰਿ ਸਚੁ ਫੁਰਮਾਣੁ ॥
sachaa amar chalaa-i-on kar sach furmaan.
ਸਦਾ ਨਿਹਚਲੁ ਰਵਿ ਰਹਿਆ ਸੋ ਪੁਰਖੁ ਸੁਜਾਣੁ ॥
sadaa nihchal rav rahi-aa so purakh sujaan.
ਗੁਰ ਪਰਸਾਦੀ ਸੇਵੀਐ ਸਚੁ ਸਬਦਿ ਨੀਸਾਣੁ ॥
gur parsaadee sayvee-ai sach sabad neesaan.
ਪੂਰਾ ਥਾਟੁ ਬਣਾਇਆ ਰੰਗੁ ਗੁਰਮਤਿ ਮਾਣੁ ॥
pooraa thaat banaa-i-aa rang gurmat maan.
ਅਗਮ ਅਗੋਚਰੁ ਅਲਖੁ ਹੈ ਗੁਰਮੁਖਿ ਹਰਿ ਜਾਣੁ ॥੧੧॥
agam agochar alakh hai gurmukh har jaan. ||11||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਨਾਨਕ ਬਦਰਾ ਮਾਲ ਕਾ ਭੀਤਰਿ ਧਰਿਆ ਆਣਿ ॥
naanak badraa maal kaa bheetar Dhari-aa aan.
ਖੋਟੇ ਖਰੇ ਪਰਖੀਅਨਿ ਸਾਹਿਬ ਕੈ ਦੀਬਾਣਿ ॥੧॥
khotay kharay parkhee-an saahib kai deebaan. ||1||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਨਾਵਣ ਚਲੇ ਤੀਰਥੀ ਮਨਿ ਖੋਟੈ ਤਨਿ ਚੋਰ ॥
naavan chalay teerthee man khotai tan chor.
ਇਕੁ ਭਾਉ ਲਥੀ ਨਾਤਿਆ ਦੁਇ ਭਾ ਚੜੀਅਸੁ ਹੋਰ ॥
ik bhaa-o lathee naati-aa du-ay bhaa charhee-as hor.
ਬਾਹਰਿ ਧੋਤੀ ਤੂਮੜੀ ਅੰਦਰਿ ਵਿਸੁ ਨਿਕੋਰ ॥
baahar Dhotee toomrhee andar vis nikor.
ਸਾਧ ਭਲੇ ਅਣਨਾਤਿਆ ਚੋਰ ਸਿ ਚੋਰਾ ਚੋਰ ॥੨॥
saaDh bhalay annaati-aa chor se choraa chor. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਆਪੇ ਹੁਕਮੁ ਚਲਾਇਦਾ ਜਗੁ ਧੰਧੈ ਲਾਇਆ ॥
aapay hukam chalaa-idaa jag DhanDhai laa-i-aa.
ਇਕਿ ਆਪੇ ਹੀ ਆਪਿ ਲਾਇਅਨੁ ਗੁਰ ਤੇ ਸੁਖੁ ਪਾਇਆ ॥
ik aapay hee aap laa-i-an gur tay sukh paa-i-aa.
ਦਹ ਦਿਸ ਇਹੁ ਮਨੁ ਧਾਵਦਾ ਗੁਰਿ ਠਾਕਿ ਰਹਾਇਆ ॥
dah dis ih man Dhaavdaa gur thaak rahaa-i-aa.
ਨਾਵੈ ਨੋ ਸਭ ਲੋਚਦੀ ਗੁਰਮਤੀ ਪਾਇਆ ॥
naavai no sabh lochdee gurmatee paa-i-aa.
ਧੁਰਿ ਲਿਖਿਆ ਮੇਟਿ ਨ ਸਕੀਐ ਜੋ ਹਰਿ ਲਿਖਿ ਪਾਇਆ ॥੧੨॥
Dhur likhi-aa mayt na sakee-ai jo har likh paa-i-aa. ||12||
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
salok mehlaa 1.
ਦੁਇ ਦੀਵੇ ਚਉਦਹ ਹਟਨਾਲੇ ॥
du-ay deevay cha-odah hatnaalay.
ਜੇਤੇ ਜੀਅ ਤੇਤੇ ਵਣਜਾਰੇ ॥
jaytay jee-a taytay vanjaaray.
ਖੁਲ੍ਹ੍ਹੇ ਹਟ ਹੋਆ ਵਾਪਾਰੁ ॥
khulHay hat ho-aa vaapaar.
ਜੋ ਪਹੁਚੈ ਸੋ ਚਲਣਹਾਰੁ ॥
jo pahuchai so chalanhaar.
ਧਰਮੁ ਦਲਾਲੁ ਪਾਏ ਨੀਸਾਣੁ ॥
Dharam dalaal paa-ay neesaan.
ਨਾਨਕ ਨਾਮੁ ਲਾਹਾ ਪਰਵਾਣੁ ॥
naanak naam laahaa parvaan.
ਘਰਿ ਆਏ ਵਜੀ ਵਾਧਾਈ ॥
ghar aa-ay vajee vaaDhaa-ee.
ਸਚ ਨਾਮ ਕੀ ਮਿਲੀ ਵਡਿਆਈ ॥੧॥
sach naam kee milee vadi-aa-ee. ||1||
ਮਃ ੧ ॥
mehlaa 1.
ਰਾਤੀ ਹੋਵਨਿ ਕਾਲੀਆ ਸੁਪੇਦਾ ਸੇ ਵੰਨ ॥
raatee hovan kaalee-aa supaydaa say vann.
ਦਿਹੁ ਬਗਾ ਤਪੈ ਘਣਾ ਕਾਲਿਆ ਕਾਲੇ ਵੰਨ ॥
dihu bagaa tapai ghanaa kaali-aa kaalay vann.
ਅੰਧੇ ਅਕਲੀ ਬਾਹਰੇ ਮੂਰਖ ਅੰਧ ਗਿਆਨੁ ॥
anDhay aklee baahray moorakh anDh gi-aan.
ਨਾਨਕ ਨਦਰੀ ਬਾਹਰੇ ਕਬਹਿ ਨ ਪਾਵਹਿ ਮਾਨੁ ॥੨॥
naanak nadree baahray kabeh na paavahi maan. ||2||
ਪਉੜੀ ॥
pa-orhee.
ਕਾਇਆ ਕੋਟੁ ਰਚਾਇਆ ਹਰਿ ਸਚੈ ਆਪੇ ॥
kaa-i-aa kot rachaa-i-aa har sachai aapay.
ਇਕਿ ਦੂਜੈ ਭਾਇ ਖੁਆਇਅਨੁ ਹਉਮੈ ਵਿਚਿ ਵਿਆਪੇ ॥
ik doojai bhaa-ay khu-aa-i-an ha-umai vich vi-aapay.
ਇਹੁ ਮਾਨਸ ਜਨਮੁ ਦੁਲੰਭੁ ਸਾ ਮਨਮੁਖ ਸੰਤਾਪੇ ॥
ih maanas janam dulambh saa manmukh santaapay.
ਜਿਸੁ ਆਪਿ ਬੁਝਾਏ ਸੋ ਬੁਝਸੀ ਜਿਸੁ ਸਤਿਗੁਰੁ ਥਾਪੇ ॥
jis aap bujhaa-ay so bujhsee jis satgur thaapay.
ਸਭੁ ਜਗੁ ਖੇਲੁ ਰਚਾਇਓਨੁ ਸਭ ਵਰਤੈ ਆਪੇ ॥੧੩॥
sabh jag khayl rachaa-i-on sabh vartai aapay. ||13||